Hľadaný výraz: Lv 7, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 1
1 Toto je zákon o obete za vinu. Táto obeta je svätosvätá. 2 Na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeta, nech sa zabije aj obeta za vinu. Kňaz dookola pokropí jej krvou oltár. 3 Obetovať sa bude všetok jej tuk: jej mastný chvost, tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, 4 obidve obličky a tuk na nich i na slabinách. Lalok z pečene sa oddelí spolu s obličkami. 5 Kňaz to spáli na oltári ako ohňovú obetu Hospodinovi. Taká je obeta za vinu. 6 Každý kňaz smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá. 7 Rovnaký zákon platí pre obetu za hriech, ako aj pre obetu za vinu. Bude patriť kňazovi, ktorý touto obetou koná obrad zmierenia. 8 Kňazovi, ktorý prináša spaľovanú obetu za niekoho, bude patriť koža z obety, ktorú obetoval; bude jeho. 9 Aj každá pokrmová obeta, ktorá sa piekla v peci, ako aj všetko, čo bolo pripravené v hrnci alebo na panvici, bude patriť kňazovi, ktorý ju obetoval; bude jeho. 10 Každá pokrmová obeta zamiesená olejom alebo suchá bude patriť rovnakým dielom všetkým Áronovým synom. 11 Toto je zákon obety spoločenstva, ktorá sa prináša Hospodinovi. 12 Ak ju niekto prináša s ďakovnou obetou, nech prinesie na ďakovnú obetu nekvasené, olejom zamiesené koláče a nekvasené, olejom potreté posúchy; koláče budú upečené z jemnej múky zamiesenej olejom. 13 Okrem koláčov prinesie ako svoj obetný dar kvasený chlieb k svojej ďakovnej obete spoločenstva. 14 Z každého daru prinesie po jednom kuse ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi. Patrí kňazovi, ktorý kropí krvou z obety spoločenstva; bude jeho. 15 Mäso z jeho ďakovnej obety spoločenstva sa musí zjesť v deň obetovania. Nič z neho sa nesmie nechať do rána. 16 Ak svoj obetný dar prináša podľa sľubu alebo dobrovoľného záväzku, má sa zjesť v deň, keď bola obeta prinesená; zostatok z nej sa však môže zjesť aj v nasledujúci deň. 17 No ak by z obetovaného mäsa zostalo aj na tretí deň, musí sa to spáliť. 18 Keby niekto jedol mäso z obety spoločenstva na tretí deň, obeta nebude od darcu priaznivo prijatá, nebude uznaná, bude zavrhnutá. Kto by však z nej predsa jedol, musí znášať následky svojho previnenia. 19 Ani mäso, ktoré sa dostalo do styku s niečím nečistým, sa nesmie jesť, musí sa spáliť. Čo sa týka mäsa, môže ho jesť každý, kto je čistý. 20 Kto by však jedol mäso z Hospodinovej obety spoločenstva ako nečistý, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 21 Keby sa niekto dotkol niečoho nečistého, či už ľudskej nečistoty, či nečistého zvieraťa alebo čohokoľvek nečistého, čo je hodné opovrhnutia, a jedol by z mäsa Hospodinovej obety spoločenstva, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 22 Hospodin povedal Mojžišovi: 23 Povedz Izraelitom: Nebudete jesť nijaký tuk z býka ani z ovce, ani z kozy. 24 Tuk uhynutého alebo roztrhaného zvieraťa možno použiť na akýkoľvek iný účel, ale jesť z neho nesmiete. 25 Každý, kto by jedol tuk zo zvieraťa, ktoré priniesol na ohňovú obetu Hospodinovi, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 26 V žiadnom svojom bydlisku nebudete jesť nijakú krv ani z vtáctva, ani z dobytka. 27 Kto by jedol akúkoľvek krv, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 28 Hospodin povedal Mojžišovi: 29 Povedz Izraelitom: Kto prináša obetu spoločenstva Hospodinovi, nech mu prinesie obetný dar zo svojej obety spoločenstva. 30 Nech vlastnoručne prinesie ohňové obety Hospodinovi: tuk, čo je na hrudi, nech prinesie aj s hruďou, aby to mávaním odovzdal Hospodinovi ako podávanú obetu. 31 Kňaz spáli tuk na oltári, ale hruď patrí Áronovi a jeho synom. 32 Pravé stehno dáte kňazovi ako pozdvihovanú obetu zo svojich obiet spoločenstva. 33 Pravé stehno bude ako podiel patriť tomu z Áronových synov, ktorý z obiet spoločenstva obetuje krv a tuk. 34 Z obiet spoločenstva Izraelitov som totiž vzal podávanú hruď a pozdvihované stehno a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom. To bude pre nich patriť od Izraelitov podľa trvalého ustanovenia. 35 Toto je podiel Árona a podiel jeho synov z ohňových obiet Hospodinovi odo dňa, keď im dovolil, aby slúžili Hospodinovi ako kňazi. 36 V ten deň, keď ich Hospodin pomazal, prikázal Izraelitom, aby im to dávali ako podiel podľa trvalého ustanovenia pre všetky ich pokolenia. 37 Toto je zákon o spaľovanej obete, o pokrmovej obete, o obete za hriech, o obete za vinu, o obetách pri vysviacke kňazov a o obete spoločenstva, 38 ako to Hospodin prikázal Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď Izraelitom prikázal, aby svoje dary prinášali Hospodinovi na Sinajskej púšti.

1

mail   print   facebook   twitter